Pýtame sa za Vás

Pýtame sa za Vás PhDr. Kariny Pribišovej, psychologičky Neurologickej kliniky SZU a UNB Ružinov:

Depresia je súčasťou SM, ľudia s týmto ochorením sú 7-krát viac ohrození samovraždou než zvyšok populácie. Aké varovné príznaky depresie by si mali príbuzní chorých všímať?

Je pravdou, že depresia, ale aj iné psychické zmeny sú častým sprievodným javom SM a prax ale aj odborné literárne zdroje ukazujú, že zmeny správania rôzneho druhu a intenzity  môžu byť aj iniciálnou manifestáciou tohto ochorenia. Všeobecne sa akceptuje, že depresia je najčastejšie sa vyskytujúcou psychickou poruchou u SM.  Pri psychologickom vyšetrení, ktoré v prvom rade pozostáva z dôkladného rozhovoru a následne aj testovaní sa snažíme odlíšiť, či sa u pacienta jedna o tzv. reaktívny stav, teda či ide o jeho reakciu na novú a ťažkú životnú situáciu. Zároveň  posudzujeme aj to, nakoľko sa na depresii môžu spoluzúčastňovať aj zmeny v mozgových štruktúrach vznikajúce v dôsledku samotného ochorenia. Aj koincidencia, teda spoluúčasť oboch týchto faktorov je možná.

Veľa ľudí si pod pojmom depresia predstavuje len zlú náladu, smútok, pesimizmus, to, že človek plače, nechutí mu jesť. Áno, aj toto bývajú sprievodné znaky depresívneho prežívania. Avšak ak sa v otázke pýtate na to, čo by sme si mali všímať,  aby sme  možné riziká suicidálneho jednania dokázali rozpoznať sú to najmä zmeny v správaní akými sú odklon od zaužívaných stereotypov, upúšťanie jedinca od jeho obľúbených činností, zmeny a poruchy spánkového režimu, pocit rannej únavnosti a prejavov ktoré pacient zvykne popisovať  „do ničoho sa mi nechce ... nič ma nebaví ... nič nemá zmysel... cítim sa akoby som celú noc pracoval v bani, som dolámaná/á“, odkladanie aktivít na neskoršie obdobie, zmena chuti do jedla, prevažne nechutenstvo. V psychickej oblasti sú to často pocity menejcennosti, obviňovanie sa za  to, čo človek v minulosti vykonal, strata záujmu o sexuálne aktivity. Depresívne prežívanie nie je dobré podceňovať u žiadneho človeka, a u chronicky chorých to platí dvojnásobne. Konkrétne u pacientov s SM sa v odborných článkoch uvádza, že riziko samovražedného jednania je u nich7,5krát vyššia ako je to v bežnej populácii (Kanadská a Dánska štúdia). Nebezpečenstvo takéhoto činu  sa zvyšuje ešte viac u mužov ak ochorenie začalo pred 30.rokom života,  u žien po tomto veku a najviac ohrození sú pacienti v prvých piatich rokoch od diagnostikovania tejto choroby.

U pacientov s chronickými a bolestivými typmi ochorení, ktoré významne menia kvalitu životu sa samovražedné  myšlienky, ale aj jednanie môžu spolu s inými rizikovými faktormi (závislosť na alkohole, liekoch, suicidálne jednanie v minulosti, osobnosť pacienta a iné) vyskytovať častejšie. Nie vždy musí byť samovražedné jednanie ovplyvnené depresiou. Niekedy môže ísť o impulzívne jednanie keď napríklad nastane nejaká udalosť ktorá je pre pacienta z jeho uhla pohľadu už neúnosná a neakceptovateľná.

Rizikové faktory sa zväčša sumarizujú na úrovni biologickej, sociálnej a psychologickej, nezanedbateľnými faktormi sú aj vplyvy pochádzajúce zo samotného človeka, teda jeho osobnostné predispozície, to, či napríklad v rodine je výskyt samovražedného jednania, či bolo dokonané ale samozrejme sú to aj okolnosti z vonkajšie prostredia, teda či okolie svojim správaním pacienta skôr podporí k takémuto jednaniu napríklad svojim nezáujmom, nevypočutím pacienta, bagatelizovaním jeho problémov, alebo či je skôr podporujúce. Niekedy ak pacient o možnosti samovraždy hovorí nemusí to byť skutočná túžba takto jednať, ale môže to byť práve akýsi výkrik o pomoc aby bol vypočutý a akceptovaný, aby spolu s nejakým iným, jemu blízkym človekom mohol hľadať alternatívne riešenia situácie, zažil empatické vypočutie. Neignorujme takéto situácie a venujme im dostatočnú pozornosť.  Ak už k takémuto jednaniu došlo vyšetrenie psychiatrom by malo byť samozrejmé.

Neexistuje jednoduchý a univerzálny návod ako zabrániť inému jedincovi v takomto jednaní , avšak všímanie si vyššie popísaných zmien, podpora pacienta či už v domácom, ale aj odbornom prostredí môže pomôcť znížiť riziká takéhoto jednania.